Srdiečko milované, tu je prekrásna, nežná, jemná, voňavo opojná, Tvoja najmilšia z ročných období. Jar. Je ako Ty. Taká nádherná, príjemne a krásne prekvapujúca svojou energiou. Celý dvor, nie len záhradka, očarujúco prevoniava každý deň viac a viac. A motýliky...pozdravy od Teba,Anjelik.Sú všade.Viem, Ty mi pomáhaš. Ďakujem, moja najdrahšia. Vidím Ťa v každučkom kvietku, novom lístočku. Preto je naša záhradka ako prekrásna kytica. Z lásky. Pre Teba, Srdiečko moje.
.....ahojki, obloha nádherne modra, svieti slniečko a veje vetrík.Pohoda. Sedím na balkone a premýšlam....Premýšlam ci vôbec existuje život po smrti.....Sama vieš, že tomu neverím, verím tomu čo vidím, cítim osobne. Skôr som za filozofiu Kanta.Ale v tvojom prípade pozeram na tu oblohu..., a premýšlam....premýšlam ci vobec tam hore ste: Ty, Bea, milovaná moja starká Tarova, Janči bratranec, krsna z Brezna....týchto som mala najradsej. Spomínam aj na tých co mna nemali radi, co sa zachovali tak, ako sa zachovali. Odpustene..., ale nezabudla som. Chvalabohu uz to dááávno nebolí. Ved Ty, si o vsetkom Henka vedela....Takže vyčistila som myšlienky smerom hore, v tento "modrý den", a ak nieco po smrti existuje tak posielam CMUK
