Micka

Micka bola moja princezná mačička, moje mačacie dievčatko a svojimi zelenými očkami rozžiarila môj svet.

Čo povedať. Micka bola s nami od jari roku 2003, keď sme si ju zobrali ako trojtýždňové mačiatko zo škôlky v Karlovej Vsi. Prvý mesiac sme s ňou denne chodili k veterinárovi, lebo sme ju dostali skôr, ako sme mali a nevedela sama bez mamy ani vylučovať. Kým prešla obývačku, tak si dvakrát pospala :) Bola taká malá, že som ju domov priniesol na dlani jednej ruky. Asi preto si podľa mňa o nás myslela, že sme jej rodičia. Ako vyrastala, postupne preberala vládu nad celým bytom :) Keď sa jej niečo nepáčilo, vycikala sa do rohu :) Vyrástla z nej krásna mačka – moja mačacia princezná, mačacie dievčatko. Mala zvláštnu, ale krásnu povahu. Bola panovačná, tvrdohlavá a majetnícka, ale bola aj veľmi nežná a plná lásky, ktorú mi rada prejavovala. Jej najobľúbenejším maznaním bolo, že mi ležala na hrudi, keď som ja ležal na chrbte a pozeral telku, alebo som oddychoval. Musel som ju pri tom hladiť a časom sa ona naučila ma hladiť svojou ručičkou po tvári. Často pri tom zabudla zatiahnuť svoje ostré nechtíky :) Podobala sa na perzskú mačku – akoby sa mi tým chcela odvďačiť za to, že som si ju zobral – ešte pred tým som pôvodne chcel perzskú mačku. Večer vždy prišla za mnou do postele a noc preležala vedľa mňa. Vytrucovala si vlastné záchody v predsieni aj spálni. Rada leňošila a maškrtila. Vyrastala na striedke zo syru Camembert a mala rada mäsové výrobky, najmä salámu :) Bola veľmi zvedavá, ešte ako malá sa raz v noci pokúšala vyskočiť na poličku nad posteľou a spadla pri tom na mňa. Už som spal a keď na mňa spadla, doškriabala mi celú tvár. Zobudil som sa akoby ma prešiel v spánku tank :) Inokedy zas pri ceste autom, ani neviem ako, vyliezla na palubnú dosku a prechádzala sa mi za volantom :) Rada sa hrávala s vrchnáčikom od minerálky, ktorý naháňala po celom byte a nikdy nevynechala príležitosť vymotať celý toaletný papier z rúročky :) Keď sme si priniesli Lulu (našu druhú mačičku), vybudovali si medzi sebou svojský vzťah a Micka v ňom dominovala, Lulu sa podriadila. Zriedka sa pobili, ale myslím, že sa mali radi a nenudili sa doma, keď sme boli v práci. Ako starla, začala priberať. Veľmi rada jedla a vždy podvečer netrpezlivo čakala na výdaj stravy :) Stále však bola taká krásna a vznešená a mala svoj typický, jedinečný, nezbedný výraz v očkách. Veľmi sa bála lekárov a bola ťažko vyšetriteľná. Aj preto som váhal odniesť ju k lekárovi. Vždy pred tým som jej musel dať utlmujúcu tabletku :( Každú návštevu u lekára brala ako zradu a bola na mňa potom urazená. Ľudia okolo nás ju mali radi. Bola s nami krátko, len necelých trinásť rokov :( Vyčítam si a oprávnene, že som pre ňu neurobil viac. Vraví sa, že mačka má sedem životov, nie je to pravda, Micka mala len jeden, krátky a už tu nie je. Keby som ju vzal k doktorovi pred pár dňami, možno by ju zachránili. Dúfam, že mi to odpustí a ak niekde je, že ma tam počká a keď tam prídem aj ja, uvidím jej krásny nezbedný pohľad. Micka mi dala veľa, omnoho viac, ako som dal ja jej. Vďaka nej som získal absolútnu úctu k životu v akejkoľvek forme, dokonca aj k hmyzu, ktorý veľmi nemusím. Dokázala mi, že medzi človekom a zvieratkom môže existovať veľká a úplná láska. Ľúbila ma bezvýhradne, bez akýchkoľvek podmienok a svoju lásku mi dokázala prejavovať celý svoj kratučký život. Zároveň bola vždy pripravená prijímať moju lásku a vždy z toho mala radosť. Vždy, keď som prichádzal ma čakala a tešila sa z môjho príchodu. Koľko krásnych chvíľ som s Tebou Micka prežil, keď si ma lovila a prezrádzala Ťa len hlavička vyklonená spoza rohu, keď si sa hnevala, že prešľapujem v kúpeľni a ruším Ťa v leňošení na podložke pod umývadlom, keď si si večer dupkaním ustielala vedľa mňa na posteli, keď si ručičkou zhadzovala figúrky stolných hier :)  Mickin odchod je strata s ktorou sa nedá vyrovnať. Nevážil som si dostatočne chvíle, ktoré som s mojou Mickou trávil, neuvedomoval som si, ako sú pominuteľné. Necelých trinásť rokov prešlo ako minúta a zrazu tu Micka nie je. Keď mi predvčerom večer ležala Micka na hrudi a pozeral som telku a keď som ju potom k sebe priniesol do postele, netušil som, že je to navždy posledný krát, čo sa maznám so svojou mačacou láskou. Prečo som si len neuvedomil, že jej apatia a nechuť k jedlu v posledných dňoch sú znakom choroby, ktorá jej pomaly požierala životnú silu a jej malé a nežné telíčko. Prečo som len z pohľadu jej krásnych zelených očí nevyčítal bolesť a prosbu o pomoc? Možno ešte mohla byť so mnou, možno som nemusel písať tieto riadky, možno som tomu celému na vine. Zostalo po nej len prázdno v byte a hrozná bolesť zo straty. Nieto rozdielu medzi človekom a zvieratkom. Rovnako ako mi jedia, vylučujú, majú dve oči, dve uši, noštek, vedia sa tešiť, smiať, hnevať aj plakať a vedia ľúbiť. Majú všetky dobré ľudské vlastnosti, ale žiadnu zlú. Nie sú závistlivé, škodoradostné, vypočítavé, zákerné. Chcú žiť a boja sa smrti – slza, ktorá sa Micke skotúľala z očka v momente skonu je toho dôkazom – kiež by som ju nikdy nevidel. V poslednej chvíli bola sama bezo mňa, len s lekárom. Bože, kiež by vedela, že som ju neopustil, že som ju miloval a milovať budem. Kiež by na mňa čakala, keď príde moja chvíľa. Smrť je hrozne nespravodlivá. Prečo musela zomrieť tak skoro? Je ťažké písať tieto slová, keď pre slzy nevidím na klávesnicu. Spi sladko moja malá čierna princezná, chýbaš mi!

 

Spi sladko moja Micka

Odkazy

Moja Micka, zajtra to bude rok, čo si nás navždy opustila a ja Ti chcem aj touto cestou povedať, že aj keď si odišla, v našich srdciach, myšlienkach a spomienkach si zostala a zostaneš navždy. Že neprešiel jeden deň, kedy by som si na Teba nespomenul, kedy by som si nespomenul na tie milé chvíle, ktoré mi priniesla Tvoja nezbedná a veselá spoločnosť. Stále vidím Tvoje veľké, veselé, okrúhle očká, stále v dlani cítim dotyk Tvojho hebkého kožúška, stále cítim, ako na mne ležíš, keď večer pozerám televíziu a oddychujem, vždy Ťa vidím vedľa seba, keď večer usínam. Nikdy na Teba nezabudnem, moje mačacie dievčatko, moja malá princezná mačička, si stále so mnou.
Ďakujem všetkým za súcitné prejavy. Je to už mesiac, čo Micka odišla a zostali po nej len prázdne miesta v byte a vedľa mňa. Tak veľmi mi chýbaš Micka! Stále na Teba myslím.
Ač jsem Vaši kočičku neznala, podle nádherného vyznání , které jste napsal pro Vaši Micinku to byla opravdu vzácná a jedinečná kočička. Je mně to moc líto, že odešla. Ona věděla, že jste ji neopustil, cítila to svým zvířecím instinktem, že jste opodál. Také jsem měla při ztrátě své úžasné fenečky Akity inu (Ashenka), že jsem mohla ještě něco udělat, dlouho jsem se nemohla toho pocit bezmocnosti zbavit. Byla ve svých 14letech velmi nemocná, dalo by se říct, že jen tak přežívala. Je to již 8let a stále na ni vzpomínám, jako na vzácnou a nádhernou oddanou bytost, která mně dávala svou oddanost několikrát denně najevo. Kočičce je teď už dobře, hraje si s jinými kočičkami, nic ji už nebolí, je spokojená a zase hravá a zdravá. Určitě se spolu setkáte, i když to potrvá ještě hodně dlouho, ale setkáte se a ona Vám povypráví, že věděla, že se setkáte. Jste dobrý člověk, Micinka měla u Vás nádherný, šťastný a spokojený život. Držte se ............
Synček, je mi smutno s Tebou, plačem s Tebou a myslím na Micenku , ako na nás na Dúhovom moste spolu s Gastíkom čakajú.
Micka, bola a budeš jediná a jedinečná, verím, že si vedela, že Ťa ľúbime a život s nami bol pre Teba minimálne tak dobrý ako pre nás. Nikto a nikdy Ťa nenahradí, kto vie ako to u nás bolo vie, že si bola naše bábätko... Vždy mi budeš chýbať. Tvoja mama :-*
Spi sladko moja Micka, myslím na Teba a chýbaš mi...
Synček, žiadny komentár sa nedá napísať - len slzy, ktoré mi stekajú po tvári. Micka tam na nás spolu s Gastíkom na tom Dúhovom moste na nás počká a potom už bude všetko dobré a pekné....
Jožko, zdieľam s Tebou Tvoj žiaľ :( Je mi to nesmierne ľúto... Viem, čo práve prežívaš, viem, že to bude teraz pre Teba ťažké obdobie, ale zvládneš to. Už len pre to, aby mal na Micku kto spomínať :) Nech Ti je útechou, že Micke je už dobre, necíti bolesť, chlad, hlad, strach... Mala obrovské šťastie, že stretla práve teba a Silvi, a zároveń ste mali šťastie vy dvaja, že vám "skrížila" cestu práve ONA. Keby niečo, číslo na mňa máš... Drž sa, Jožko.

Pridať nový komentár

Pomoc