Lulu

Lulu bola nasa malicka puma. Mudra, mila macicka, ktora nam a neskor mne robila spolocnost a pomahala zahanat samotu. Sprevadzala nas zivotom sestnast rokov -  cas, ktory sa moze zdat dlhy a napriek tomu utiekol tak rychlo...

Neviem presne, kedy sa Lulu narodila. Ked si nas nasla, bola uz dospela macka, no podla vyjadrenia veterinarov a aj podla suvislosti spojenych s tym, ako si nas nasla to mohlo byt niekedy v roku 2002. Narodila sa niekde v mestskej casti Tehelne pole, v okoli Vajnorskej ulice a Zimneho stadionu. Aj preto som jej casto hovoril, ze je urcite Slovanistka :)

Ked si Lulu nasla Silviku, prejavila svoju mudrost, ktoru nam preukazovala pocas celeho svojho zivota. Bola podvyzivena a zubozena a cakala maciatka. Vedela, ze bez pomoci a v stave, v akom je, by len tazko prezila. A tak sa snazila uputat pozornost Silviky, z ktorej vycitila, ze macky lubi, pocas jej cesty z obeda v praci. Podarilo sa jej to, Silvika si ju vsimla a Lulu sme si z ulice zobrali. Pomohli sme jej sa dostat zo zleho zdravotneho stavu, aj ked sa nam nepodarilo zachranit jej maciatka, ktore musela porodit cisarskym rezom a ktore zomreli kratko po narodeni.

Ked k nam Lulu prisla, boli sme v byte uz aj s nasou prvou macickou, Mickou. Lulu hned pochopila, ako si najst svoje miesto v domacnosti a v nasich srdciach. Namiesto agresivneho presadzovania sa, ako vzdy, zase prejavila svoju mudrost a tak si nasla svoje miesto vedla Micky. Nikdy ju nevyhanala z jej oblubenych miest, nikdy ju neodhanala od jej misky. Nasla si svoje oblubene miesta, svoje oblubene hracky a s Mickou sa spriatelila. Bola vzdy pokojna, pritulna a nevtierava. Vsimla si, ze Micka viac prilnula ku mne a tak sa Lulu zase primkla viac k Silvike.

Lula sa rada hravala az do svojho vysokeho veku. Oblubovala male plysove mysky, ktore nam rada nosila aby sme jej ich hadzali po byte. Bola mimoriadne aktivna, rada pouzivala skrabadlo, po ktorom behala az na najvyssie poschodie a zase dole. Nikdy sa jej nestalo, ze by nieco v domacnosti znicila. Chapala, ze pazuriky su mocna zbran maciek a tak ich zatahovala a skryvala vo svojich malych macacich dlaniach, aby nam neublizila. Aj preto ju mali radi vsetci ludia z nasho okolia, Silvikina mama aj brat, moja mama a Jarko, nasi priatelia Petka, Blanka, Lubo aj moj bratranec Vladko. A Lulu nam vsetkym nasu lasku oplacala tou svojou. Vzdy bola rada, ked sme sa vratili domov, vitala nas uz pri dverach a svoju radost prejavovala vysoko zdvihnutym chvostikom a jemnym obtieranim sa. Bola rada v nasej spolocnosti a ked videla, ze sme unaveni, o kusok odstupila, ale zostala v nasej blizkosti.

Ked 20. januara 2016 zomrela jej kamaratka Micka, zostal som s Lulu v byte sam. Lulu citila moj smutok za Mickou a velmi jemne sa snazila mi ho svojou pritomnostou ulahcit. Stala sa este pritulnejsou, sprevadzala ma po byte pri domacich pracach a vecer si so mnou sla lahnut do postele. Lulu rozumela ludskej reci. Vecer som len povedal "Lulu, ideme spinkat" a Lula sa zodvihla z miesta, kde bola, sla so mnou do spalne a lahla si vedla mna. Vedela velmi dobre komunikovat s ludmi. Nemala rada macaciu fontanu, radsej pila tecucu vodu priamo z umyvadla v kupelni. Vedela mi povedat, ze sa chce napit. Zasiel som s nou do kupelne, pustil tenky prud studenej vody, Lulu vyskocila na umyvadlo a pila celkom ako maly cloviecik.

Lulu prehrala svoj tichy boj so zakernou chorobou 13. januara 2019 o 8.55 rano. O jej ochoreni sme netusili este dva dni pred touto smutnou chvilou. Nedavala najavo svoju bolest a az do posledneho okamziku svojho zivota, v ktorom bola so svojimi najblizsimi, so Silvikou a so mnou, nam bola milou a dobrou spolocnickou.

Lulu, nasa malicka puma, dakujeme Ti za vsetky tie chvile, ktore si snami stravila a robila nas zivot krajsi. Nikdy na teba nezabudneme!

Odkazy

Lulinka naša, myslíme na Teba a nezabudneme. Chýbaš nám, naša maličká puma.
Naša drahá Lulinka, aj po štyroch rokoch od Tvojho odchodu na Teba neustále myslíme v nádeji, že niekde si, že si tam so svojou kamarátkou Mickou a že nás čakáš. Chýbaš nám a máš večné miesto v našich spomienkach...
Lulinka, dnes sú to tri roky, čo si nám navždy odišla za Mickou. Chýbaš nám a myslíme na Teba. Nech Ti je v nebi dobre a nech ma budeš čakať, keď príde môj čas. Spomínam na Teba.
Lulinka, už sú top dva roky, čo si nás opustila. Myslíme na Teba stále. Spi sladko Lulinka naša, nech Ti je v mačacom nebi spolu s Mickou dobre.
Lulinka, už je to rok, čo si od nás odišla, no stále si v našich srdciach a v našich spomienkach. Neprejde deň, aby som si na Teba nespomenul, aby som si nespomenul na Tvoju milú spoločnosť. Z našich spomienok neodídeš nikdy. Myslíme na Teba.
Lulka, spomíname na Teba, mali sme Ťa radi, bola si ieklen to. Bola si múdra mačička - ktorá sa snažila zachrániť život svojich mačiatok aj svoj. Viem, že by si bola starostlivá mačacia mamina - žiaľ nebolo Ti to dopriate. zato si však získala domov so starostlivým Jožkom, Silvinkou a kamoškou Micenkou. Prežila si pený život ... Žiaľ, každý život sa po svojom naplnení skončí ... ale len dočasne. Verím, že na nás na Dúhovom moste čakáte spolu s Micenkou, Babičkou a Gastíkom ... Verím, že raz sa stretneme, zelenooká čierna krásavica. mali a máme Ťa stále radi - Backa
Lulu dostala si prekrásny pozdrav do neba. Ja chcem prispieť svojou troškou spomienok na teba. Vždy, keď som sa mohla o teba starať, keď tvoji páni odišli na dovolenku som sa na teba tešila. Robila som to s láskou, lebo si bola rozkošná, milá a prítulná mačička. Spomínam nato ako som hľadala niečo sladké pod zub, aby si si pomaškrtila. Milovala si, keď som ťa hladila a valčekom prechádzala po chrbte a ty si vtedy tak krásne spriadla. Posielam ti pozdrav do neba, vždy ostaneš v mojich spomienkach. Verím, že teraz plávaš na obláčiku spolu s Mickou a pradiete si.

Pridať nový komentár

Pomoc