Gabriela Anna KOBALOVA

Mala som sedem rokov,keď moja mamička umrela.Pre také dievčatko to bola veľká strata,keď si predstavíte,ako som bola na nej citovo naviazaná .Mám už 48.rokov a dodnes mi chýba.Je to pre mňa o to horšie,lebo nie je pochovaná na Slovensku,ale na sev.Morave v Karvinej,kde sme v tom čase bývali.Ja žijem na východe Slovenska v dedinke Smolník,kde si ma po mamičkinej smrti vzala do výchovy moja babička. Bola pre mňa všetkým-maminkou a otcom v jednej osobe.No nielen to-bola aj mojou najbližšou priateľkou.Prečo píšem v minulom čase?Lebo o pár týždňov to bude už rok,čo ma aj ona navždy opustila.Teraz tam hore-v nebíčku mám dvoch anjelov,ktorí na mňa a mojich najbližších dávajú pozor.Často sa im prihováram a verte,že už neraz mi pomohli a ochránili.V časopise Život som sa dozvedela o vytvorení tejto stránky,ktorej myšlienka sa mi zapáčila.Som rada,že sa tu môžem podelit so svojimi pocitmi a zároveň si pospomínať na niečo,čo sa už nedá vrátiť späť.

Odkazy

Mamicka,velmi mi chybas.Viem,ze sa na mna z nebicka pozeras,a davas na mna a celu moju rodinku pozor.

Pridať nový komentár

Pomoc