Bola to moja krsná mamina. Človek, ktorí by vám dal všetko, strašne ma mala rada, a ja ju tiež. Pri spomienke sa mi nedá neplakať. Jej odchod bol pre mňa strašne tažký a ešte aj je. Veľa ľudí ju využívalo. Namiesto toho, aby sa šetrila lebo to šetrenie svojho tela naozaj potrebovala makala a drela. Spravila veľkú chybu a aj my, pretože sme na nu nedali pozor. Ona bola obézna, a ledva sa hýbala, ale aj tak vždy keď prišla z roboty, robila čo len mohla, záhrada, kuchyna a pod. No začalo sa to horšiť, a nevedela už víjsť ani schodami hore do izby. No tí niektorí ludia ju aj tak stále využívali: ,, Valika hento potrebujem, Valika tam ma odvez, Valika hento sprav...,, Bolo mi z toho do plaču. Ked chodila k doktorom do Čadce, tak jej vraveli , že je v poriadku a že nech príde o mesiac na kontrolu. No my sme vedeli, že s nou niečo je. A tak išla k doktorom do Žiliny a tí jej zistili nádor. Začala tam chodiť na odvodnovanie, za jedno odvodnovanie z jej tela vyplavili minimálne 20kg. Posledný krát, keď tam išla normálne prišla, len noc neprežila =/ Vypovedalo jej srdce, pravdepodobne aj kôli tomu nádoru, na ktorí jej v Čadci neprišli ... Jej pohreb bol to najhoršie, čo som zažila. Vydieť zroneného krsného, Bratranca ktorí stratil matku a hlavne ten pocit ktorí som cítila, neželám nikomu. Veľká rana do srdca . Ľúbim ju, nech je kdekoľvek!