Timotej Fraňa

Ahojte,
pise sa mi to velmi tazko, moj syncek zomrel ani nie pred rokom, ale chcela by som vam napisat moj pribeh.
Otehotnela som v decembry 2008. cele tehotenstvo som mala bez komplikacii, ziadne ranne nevolnosti, vsetky kontroly u mojej gynekologicky som mala v poriadku.Od zaciatku som citila ze dietatko ktore nosim pod srdcom bude chlapcek. Dva krat sme boli aj na 3d ultrazvuku kde sa nam moje tusenie potvrdilo.Doktor ktory mi robil 3d ultrazvuk povedal ze maly je krasne vyvinuty ze ma vsetko v poriadku.termin mojho porodu sa velmi blizil,ja som velmi dufala ze to bude skor lebo sme sa nanho vsetci strasne tesili.cela vybavicka bola kupena,postielka nachystana,vecicky vyprate a vyzehlene.do porodnice som bola zbalena mesiac a pol pred terminom.
Termin porodu som mala na 11.9.2009.moja gynekologicka ma poslala do porodnice o dva dni skor pred terminom kvoli zvysenemu tlaku.prenasala som len par dni.rodila som 14.9.2009.porod mi vyvolali.Rano o osmej ma primar pozrel a povedal ze som otvorena na jeden prst.bolesti som nemala tak mi dal tabletku aby sa mi porod pohol.o pol desiatej rano ma brali na salu, spravili mi klistir.bolesti som mala velke no stale som bola otvorena len na jeden prst.dali mi aj vyvolavacky aby sa mi porod pohol,formou oxytocinu a pichli mi aj injekciu..vobec o nicom ma neinformovali.sestricka pocuvala aj ozvy no nic nevravela,nepovedala ci su v poriadku.o 16:00 sa mi narodil syncek.spytala som sa doktora preco maly neplace,on mi na to odpovedal len tolko ze sa mi este vela naplace.na moju otazku zareagoval anesteziolog ktory bol na sale a siel sa na maleho pozriet.Zistil ze nedycha a nema ani tep.hned ho zacal resuscitovat.dve hodiny som nevedela co je s malym ci vobec zije.potom mi prisiel doktor povedat ze maly zije ale museli ho previest do nitry kedze v nasej porodnici niesu vybaveny pre pripad ze by sa s babatkom nieco stalo.Mojho synceka Timoteja drzali v umelom spanku aby necitil bolest a aby sa mohol lepsie liecit.o dva dni ma na moju ziadost pustili z nasej porodnice domov.moja prva cesta bola do nitry za mojim Timkom kedze som ho nevidela chcela som byt s nim.prisla som do nitry a bol v inkubatore,bol nadherny mal 3,7kg 50cm.nadherny chlapcek,krasne vyvinuty proste vyzeral ako krasne zdrave babatko.
Docentka,ktora ma v nitre na starosti novorodencov mi povedala ze mu dava 10% sancu ze prezije.vysvetlila mi ze mu bude robit magneticku rezonanciu podla ktorej sa k nemu dalej vyjadri.hovorila mi ze je krasne vyvinuty vsetko ma v poriadku.No magneticka rezonancia ukazala ze mal krvacanie do celeho mozgu.Timko mal problemy aj s dychanim, kedze mozog bol postihnuty.nevedel sam papat museli ho krmit cez hadicku, neprehltal.sem tam pohol rucickou alebo nozickou.Neskor ho vybrali z inkubatora a prijali ma do nitrianskej nemocnice na oddelenie sestonedelia.Pani Docentka mi povedala ze mu uz nedavaju lieky ktore ho mali drzat v umelom spanku, povedala mi ze uvidime ako sa zacne preberat, ze s nim mam zacat cvicit vojtovu metodu,ktora by mu mala pomoct.Cvicila som s nim tyzden niekolko krat denne,mliecko som si odsavala a zanasala som ho sestrickam aby mu ho mohli podat cez hadicku. Po tyzdni mi povedala Pani Docentka ze sa jej maly nelubi ze sa mam pripravit na najhorsie.Povedala mi ze mu spravia na buduci tyzden magneticku rezonanciu aby videla ako sa mu mozog vyvija dalej.Stale som verila ze sa jeho stav zlepsi.O par dni neskor prisiel cas na magneticku rezonanciu.bola som strasne nervozna ako dopadne.nevedela som na nic ine mysliet len na maleho a ako to dopadne.o jedenastej doobeda ho zobrali a o tretej poobede som uz nevladala a sla som sa za malym pozriet.Lezal v postielke bola som ho pohladkat a prihovarala som sa mu.cakala com na Pani Docentku kedy mi uz povie ten vysledok.Akurat sla okolo a zavolala ma aby som s nou sla do vedlajsej miestnosti.Tusila som ze vysledok nebude dobry podla tonu akym to vravela.Povedala mi aby som si sadla.zevraj nemala odvahu prist za mnou skor lebo bola prekvapena z vysledkov.Magneticka rezonancia dopadla tak, ze mozog nabral spatny vyvoj.vysvetlila mi, ze nas Timko sa nikdy nepreberie,nikdy sa nenauci prehltat,nikdy nevida ziadny hlasok.dokonca povedala ze Timko nikdy nic necitil,nic nevnimal,natolko mal poskodeny mozog ze o sebe vobec nevedel.vysvetlila mi ze pri porode som sa neotvarala,takze mal dlho zakliesnenu hlavicku v porodnich cestach cim nastalo krvacanie do mozgu.povedala mi ze keby mi spravili doktory vcas cisarsky rez mohla som mat teraz krasneho zdraveho synceka.tieto slova boli pre mna najtazsie, k tomu mi este dodala ze malemu nedava vela casu.Tak sa aj stalo nas maly anjelik do dvoch tyzdnov zomrel.Pochovat si vlastne dietatko bolo to najtazsie co som v zivote zazila.Doteraz sa mi to vsetko co sme zazili zda ako zly sen z ktoreho sa neviem zobudit. kazdy den myslim na tie slova ze moj maly mohol teraz zit kebyze mi v cas spravia sekciu a strasne lutujem ze som rodila v lv nemocnici.nikdy si to neodpustim.Ani som nechcela rodit v lv porodnici,ale rodina ma presvedcila ze to budem mat blizko a ze aj oni za mnou budu moct chodit viac krat lebo to nebudu mat daleko. Ked som videla pristup sestriciek v nitre normalne som nechapala aky je to strasny rozdiel oproti porodnici v lv.Vsetky sestricky su tam strasne mile, k babatkam sa spravaju ako k vlastnym detickam.No najviac som vdacna Pani Docentke Durisovej, viem ze spravila pre mojho synceka maximum. Slubila mi ze druhy porod uz bude v nitre a ze mi ho spravia cisarskym a ze sa postara o to aby to spravil najlepsi doktor. Som jej velmi vdacna.
Uz teraz mam strach co ma caka v dalsom tehotenstve no zaroven si prajem aby som co najskor otehotnela, lebo viem, ze nic ma nespravi tak stastnou ako plna naruc svojho dietatka.Som vdacna aspon za tie 3 tyzdne co som mohla byt s Timkom a verim ze na nas teraz dava pozor.

Odkazy

už lepšie
co to je?
ďakujem Vám, ja si to tiež želám a verím že to raz príde.
Váš príbeh ma dojal a neviem si predstaviť čo prežívate. Kto hovorí, že vie, klame.Najhoršie čo môže ženu postihmúť je-pochovať vlastné dieťa. Prežila ste a prežívate smutné dni, ale verím, že príde deň, keď Vám do náručia položia dieťa.Ten deň príde..
ahoj ako???
Pre Timkovu mamicku! Je mi velmi smutno po precitani vasho pribehu,naozaj som mala slzy na krajicku.Timko bol velmi krasne babatko,velka skoda,ze to lekari tak vsetko nenavratne pokazili.Prajem vam vsetko dobre a nech vas uz nestastie zdaleka obchadza...
Smutné, bolestné. Viem, že súcitenie nikoho nezmierni Vašu bolesť. Verme, že všetko sa deje pre vyššie dobro a teda aj pre Vás a Vašeho krásneho Timka, aj keď ťažko tomu rozumieť. Je úžasné, že ste vďačná za tie 3 týždne s ním. Nebojte sa, budete šťastná
sarah dakujem ti. na zaciatku to bolo velmi tazke. casom sme sa naucili s tym zit. dnes na jeho vyrocie je to opat tazke. ale verim ze to bude len lepsie. aj urad nad dohlad presetril ze bol na vine lekar. nepochopim preco sa to stalo prave nam, dufam ze raz na to pridem :(
..tisnu sa mi slzy do oci po precitani vasho zivotneho pribehu...drzim Vam strasne prsty nech ste co najskor stastnou mamou a prajem Vam kopec sil do dalsieho zivota...a tiez verim,ze Vas Timuško sa ma dobre a,ze sa stal Vasim anjelikom straznym..
aj ja sa pripajam k pozdravu. precitala som si vas pribeh. hroza, hroza, hroza.....nesvedomitost, nezodpovednost...stratit dieta je zrejme to najhorsie, co sa moze jednej zene prihodit a ked si pomyslim, ze to mohlo byt vsetko inak..... bud silna, nezostava ine
Timko dnes by sme spolu oslavovali tvoje prve narodeniny, posielam ti pozdrav do neba, velke objatie a sladku pusinku od maminky

Pridať nový komentár

Pomoc