Stanislav Thiel (rod. Daniel)

Bol krásny deň a nikto by si vtedy ani nepomyslel, že sa môže zmeniť na taký hrozný. Boli sme s priateľom u jeho babičky na koláčoch keď mi zavolala mama, že otcovi je veľmi zle. Rýchlo sme nasadli do auta a šli domov. Pomohli sme otcovi sa obliecť, lebo mal veľké bolesti a potom sme už uháňali do nemocnice. Dali mu infúziu proti bolesti a robili všetky možné vyšetrenia. To čakanie na diagnózu sa mi zdalo akoby prebehli aj roky, kým prišli a povedali: Zápal pankreasu. Vtedy vám pomaly pankreas odumiera. Dovtedy by ste o ňom ani nevedeli. A už vôbec si nepomysleli, že je taký dôležitý pre vaše telo. Ale opak je pravdou! Za otcom sme chodievali každý deň. Mal zlé chvíle, kedy len ležal na prístrojoch a vtedy pozerať sa na neho a vedieť, že nemôžete pre neho nič urobiť, bolo akoby ste tam ležali vy. A mal aj dobré chvíle, kedy nadával na lekárov a na nás sa usmieval, držal nás za ruky a hovoril, aký je šťastný, že nás má. Bol na dvoch operáciách a potom ho lekári museli dať do umelého spánku. Stav sa len zhoršoval. 8.4. nám mama oznámila, že otec sa asi nedožije rána. Bola to pre mňa rana, šok...dovtedy som stále verila, že sa z toho dostane a všetko bude v poriadku. Išli sme za ním a ja som tak veľmi plakal, držala ho za ruku a šepla mu do ucha,že ho mám rada. Že mu Dannynka, náš psík, roztrhal papuče a musíme mu kúpiť nové. Chcela som veriť, že nezomrie! Slza mu stiekla po tvári. 9.4. ráno mi mama volala, že otec zomrel. Vtedy sa pre mňa zrútil celý svet. Môj ocino mi bol všetkým. Bol najlepším tatinom na svete. Bol milujúci. Nikdy ma nezbil. A keď sa nahneval tak na druhý deň ho to už prešlo. Vedel navariť a napiecť akoby mal zlaté ruky. A on aj mal. Bol šikovný vo všetkom čo robil. Bol murár a svoju prácu vykonával zodpovedne a s láskou. Ked´ste ho pozorovali pri práci, vedeli ste, že svoju prácu má rád a robí ju najlepšie ako vie. A teraz je to rok a tri mesiace a mne stále tak neuveriteľne chýba. Všetky tie maličkosti, ktoré si človek ani neuvedomí, až ked to nestratí. Jeho hlas, to ako si vždy pri varení pískal, jeho smiech, jeho vôňa. To,že si uvedomím, že pri všetkých tých príležitostiach ked by mal byť, svatba, narodenie dieťaťa, a on tu nebude. To bolí. Ja ho budem mať stále v srdci. A nikdy ho neprestanem mať rada. Aj ked už budem stará babička v hojdacom kresle, vždy si spomeniem na svojho milovaného tatka.

Odkazy

Ahoj Tati! V septembri som začala chodiť na vysokú školu. Tak ako si vždy chcel, aby sme sa učili,aby z nás niečo bolo a nemuseli sme ťažko pracovať a žiť od výplaty k výplate. Veľmi mi chýbaš. Chcela by som počuť od teba aká som šikovná, že som dostala A. Ja viem, že tam kde si, ma vidíš a že si na mňa hrdý, ale chýba mi tvoj hlas. Tento rok to sú už druhé Vianoce bez teba.:-( A hoci mama priviedla domov nového priateľa, vedz, že pre mňa si jedine ty a nikto iný. Sedela som pri štedrej večeri na tvojom mieste. Nikdy by som nedovolila, aby tam sedel niekto iný. Tak veľmi mi chýbaš, tati. :-(

Pridať nový komentár

Pomoc