Milena Minka Láskavá

KEĎ POSLEDNÉ SLOVÁ Z PIER SA VYTRATIA
A MYŠLIENKY NAVŽDY VÁNOK ODVEJE,
VŠETKY TÚŽBY A NÁDEJE SA STRATIA,
UŽ NIKTO Z NÁS SA S TEBOU NEZASMEJE.
KEĎ SLZY NAVŽDY USCHNÚ NA TVOJEJ TVÁRY A VLÁSKY
ZOSTANÚ NEHYBNE STÁŤ,
NAŠE SRDCIA PUKAJÚ OD BOLESTI A ŽIAĽU.
VRÁŤ NÁM JU BOŽE, PROSÍM VRÁŤ!
KEĎ OČI SA NAVŽDY ZATVORIA
A Z PĽÚC VZDUCH POSLEDNÝ KRÁT VYDÝCHNEŠ
DVERE DO NEBA SA OTVORIA,
OD SMRTI K ŽIVOTU NIET NÁVRAT!
POHLADENIE CHLADOM NÁS MRAZÍ,
JEHO TEPLO ODIŠLO NIEKDE VDIAL,
KAŽDÁ SEKUNDA BOLESŤ NÁM DO SRDCA VRAZÍ,
ZOSTAL LEN SMÚTOK A ŽIAĽ.
POSLEDNÝ KRÁT TI RÚČKY ZOVRIEME,
ICH DOTYK OSTANE NAVŽDY V NÁS.
PREČO SI OD NÁS ODIŠLA,
TO NEVIEME, NO PÝTAME SA TO ZAS A ZAS.
VŠETKO SA LEN V SPOMIENKY PREMENÍ
A VÁNOK ICH ODFÚKNE NAVŽDY PREČ,
NIKTO Z NÁS SA UŽ SMIAŤ NEMIENI.
VŠETKO UTÍCHNE, ÚSTA STRATIA SVOJU REČ.
KEĎ PRÍKLOP TRUHLY SA OZÝVA,
POSLEDNÉ ZBOHOM SA VŠADE ŠÍRI,
TVOJ STRÁŽNY ANJEL K SEBE ŤA VOLÁ
DO SVETA, KDE NIE SÚ ŽIVÍ.
DÁVAME TI POSLEDNÉ ZBOHOM
A HLAS SA NÁM CHVEJE,
UŽ NIE SI S NAMI, SI V NEBI, S BOHOM.
ODIŠLI S TEBOU AJ VŠETKY NAŠE NÁDEJE.

Pamätáš ako som prišla ze tebou s plačom, že nezvládnem žiť na Slovensku bez teba,preto že ty si bola v Taliansku a ja na Slovensku,vzdialenosť 900 km nás rozdelovala,a ty si sa len usmiala a povedala:“si moja dcéra, takže zvládneš všetko čo len chceš“.

A mala si pravdu, zvládla som život na Svk, prímačky na strednu školu, maturitu a ty si sa vždy snažila stáť pri mne aj napreik tomu že nie vždy si mohla,ale vždy si našla riešenie.. no keď si potrebovala najviac ty mňa ja som tam nebola.. Nieže by som nechcela,osud to tak chcel :( Ja viem, si moja mama, človek, ktorý ma vychoval a celý život obetoval len pre mňa, no ked som počula posledný verdikt lekárov, že umieraš, v tú chvílu som tam stála a prosila nebo aby mi ťa nevzal.

Zrazu bolo také ťažke prísť k tvojej posteli.Ešte ťažšie bolo povedať Tebe ako veľmi ta nechcem stratiť, ako veľmi ta ľúbim a čo všetko pre mňa znamenáš a, ty si to už necítila :( aj keď niečo v mojom vnútri mi vravelo,,počuje ťa,,!!

Tak veľmi som sa v tú chvíľu na teba hnevala, pamätáš?

Bola si vtedy pod prístrojmi, bola si taká pokojná a ja som ta hladkala a hovorila, ako veľmi ta ľúbim a plakala som, no napriek tomu som ti sľubovala, že nabudúce ked prídem, tak už ťa vezmem domov. Klamala som. Klamala som ako si klamala ty mne, že ma nikdy neopustíš a stále budeš so mnou. Tak, kde si? Kde si, keď potrebujem, aby si prišiela ku mne a povedala mi, že som celá po tebe, presne ako ty....že boj ktorý začneme treba vždy bojovať ,že vždy treba ísť dopredu...tvoje objatie a tvoj stisk ruky budem večne hladať a čakať naň...
Na tvoju poslednu rozlúčku som si dala záležat na výbere oblečnenia ktoré si tak rada nosila a ja som ti ho sama vybrala a potom kúpila,na úprave vlasov kde mojou ako i tvojou podmienkou vždy bolo aby nechýbala ofina,presne tak ako by si si to priala.
10.10.2011 to bude presne 10 meciacou čo tu nie si,ešte aj tie čísla sú také osudné , no ja na teba stále myslím každý deň. Stále mi nejde do hlavy, že si dala prednosť smrti pred životom, nechápem to.. no viem že keby to bolo na tebe tak si tu...už si nemohla rozhodovať ty...

No, chcem aby si vedela, že vetu, ktorú som ti povedala pred pár mesiacmi či rokmi, stále platí. Tu vetu si určite pamätaš „na mňa sa vždy môžeš spolahnúť“. Nikdy som sa nehambila zato, že si mojou mamou. Práve naopak, bola som a som stále na teba veľmi hrdá, no v tom momente som nevedela ako dosiahnuť, aby si začala bojovať. Možno, som sa nesnažila dostatočne, jedno viem, ak by sa dal vrátiť čas, zachovala by som sa uplne ináč a určite by som ti nedovolila to tak jednoducho vzdať.



Nikdy sme sa na seba nevedeli dlho hnevať a tak ti sľubujem, že urobim všetko preto, aby som ti aj tentokrát odpustila. Tento list si možno prečíta viacero ľudí, pretože chcem, aby každý vedel, aká si bola výnimočná mama a človek, pretože ty si to zaslúžiš.Chcela som ti zavolať tak -ako som zvykla.Už som brala do ruky telefón,ked som si uvedomila,že nemôžem,nemám kde...nemám číslo...moje jediný sen je,keby ste tam v nebi mali telefón :(

Odkazy

Moja mami, v mojich snoch sa mi vraciaš späť, a práve tým sú moje prebúdzania a rána ťažšie,...keď zistím, že Ťa už nemôžem objať...
Čo cíti človek keď stratí niekoho blízkého?cíti prázdne miesto, ktoré nemôže nikto nahradiť...!Minka nikto mi ťa nemôže nahradiť ale útechu mám v Ajke, je to tvoja krv a ked objímem ju, objímem zároveň teba,dakujem ti za to, NIKDY NEZABUDNEME!
minka-velmi nam chybas, myslime na teba zostali nam uz len spomienky ale na teba sa neda zabudnut som rada ze som ta spoznala posielam ti pozdrav a jeden velky usmev
Milá Minka myslím na teba a veľmi mi chýbaš....Na vždy budeš v mojom srdci a spomienkach IFKA
Zhasli oči plné lásky našej drahej MAMI, nezhasnú však nikdy na ňu v srdci naše spomienky.Odišla si, MAMI, nevieme kam.Spomienka na Teba, zostane navždy v nás. Ťažko uveriť, že už nikdy neuvidíme tvoj úsmev a už nikdy nebudeme počuť tvoj smiech. tvoj iwik
pod oknom mi ruze rastu slzami ich polievam a na teba minka moja vodne v noci spominam lubim ta
Vies,mama, Stale mi chybas,kazducicky den! Raz za cas vsetko na mna pada a vtedy strasne chcem tvoju teplu naruc,tvoj usmev,tvoju radu. A mozno pocujem tie slova niekde vzadu,co si mi vravievala: ze davno nie som mala, a ze uz musim kráčať sama. a ze cas predsa velmi,velmi rychlo leti a ty rýchlo odišla si... Vidim ta vsade,mami. Ked hladim do zrkadla,pozeram vlastne na teba. Aj moje ruky,ked su zapletene do seba sa podobaju na tie tvoje. A sveter,co si nosila,ten asi nikdy neodlozim. Citim v nom tvoju vonu.Vzdy,ked mi najviac chybas tak v nom dokonca aj spim... ...a potom sa mi sniva o tom, ze stojíš v kuchyni, ze pečieš ten najužasnejší chlebík ten tvoj ktorý si piekla s toľkou radostou. Vies,nie je to pre mna vobec lahke, ked sny su casto zivsie ako spomienky. Ver tomu,ze keby sa dalo, kupim tebe rychlo spiatocne letenky a obcas skociš ku mne na kus reci. A pri odchode zase nieco slubim... Alebo len tak zdvihnem telefon a poviem,ze ta lubim...Ajka Uz radsej pojdem,maminka. Nech ti tam hore teda stale slnko svieti. Aj tak to citim,ze si pri mne,ze sa na nas pozeras... A nabuduce privediem aj deti.
Zvlhli cesty, ulice, slza steká na líce. Prichádza chvíľa spomienky. Čas plynie a rana bolí, ani čas ju nezahojí. Už ťa neprebudí slnko mami ani krásny deň, ty si spíš svoj večný sen. Neprebudíme ťa ani najkrajším slovom, tak ti dávame na hrob kytičku a vravíme: „MAMINKA naša drahá, zbohom“. Ten deň, mama, bol plný sĺz a žiaľu. Odišla si v tichosti bez slova rozlúčky. Keď umrie mama, slniečko zájde, v srdci nám ostane smútok a chlad. V tom šírom svete sa sotva nájde, kto by ako mama vedel mať rád!“chýbaš každým dňom viac a viac...tvoja dcéra Ajka
MILUSKA MOJA,, UZ LEN SPOMIENKY TOCIA SA NAM HLAVOU,NAVEKY ZOSTANE Z TEBA V NASICH SRDCIACH SPOMIENKA SYLVIA
E NON ANDARE VIA,PRENDI LA MIA MANO,FATTI CORAGIO,CE LA PUOI FARE,NON DIMENTICARLO MAI,IO CI SARO SEMPRE PER TE..... STRASNE MI CHYBAS....SYLVIA
Prišla si do môjho života a stala sa mi blízkou priateľkou.Prežili sme spolu pekné chvíle ktoré zanechali v mojom srdci nádhernú stopu.....Chýbaš mi...
Priali by sme si, aby nebo malo telefón, nech môžeme znova počuť tvoj hlas. Mysleli sme na teba dnes, ale to nie je nič nové, mysleli sme na teba včera a aj pár dní predtým.Všetko, čo si, sú spomienky... a obraz v ráme...no v nebi je človek, ktorý nám chýba...Ľúbime Ťa...oco,Oňo a Ajka

Pridať nový komentár

Pomoc