Moja maminka mala ťažký ale zároveň pekný život.Pochádzala z piatich detí,v skorom veku sa vydala a v manželstve sme sa jej narodili my,moji dvaja starší bratia a ja.
Pre mňa maminka nebola len mamou,ale zároveň aj priateľkou,spovednicou,radkyňou,bola to moja jediná osoba na ktorú som sa mohla oprieť,mala veľké a dobré srdiečko,každému komu mohla pomohla bez ohľadu nato, či na to mala sily alebo prostriedky.Dokázala sa postarať o svojho manžela s ktorým bola rozvedená 10 rokov a žili oddelene,keď dostal krvácanie do mozgu,starala sa oňho a dokázala zázrak,otec znova začal žiť,chodiť,komunikovať s okolím,lekári tomu neverili,jednoducho bola to výnimočná,dobrá a zdravá žena.Popri tom všetkom stíhala pomáhať aj nám a tiež sa z láskou venovala našim deťom.Bratovi s ktorým bývali v jednej domácnosti pomáhala skoro každé ráno s dcérkou,vodila ju do škôlky a jedného dňa sa z nej už nevrátila......
..........a prišlo to osudné ráno!
Mamička odprevadila Lauriku do triedy pozdravila sa s p.učiteľkou a zavrela dvere,keď jej ukladala veci do skrinky, prišlo jej nevoľno,určite sa snažila volať o pomoc ale nedalo sa jej,dostať zo seba hlások,keď v tom p.učiteľka otvorila dvere a našla ju ležať na zemi stískajúc si ruky,hneď volala na kolegyňu a začali jej podávať prvú pomoc,ani v momente nezaváhali.Tretia p.učiteľka utekala o asi 50 metov ďalej od škôlky do zdravotného strediska po p.doktorku,no tá v ten deň neordinovala,volala teda zdr.sestru no tá rázne odmietla,že ona môže zavolať len sanitku a pozerala spoza záclony kedy príde.Z mesta vzdialeného k nej 6 km,im trvala cesta 20 minút,keď dorazila sanitka,mamička bola už na konci so svojimi silami....vzdala to!!!hneď ju pripojili na prístroje a srdiečko naskočilo,doktor povedal : vidno že je to silná žena !!!Pri prevoze do nemocnice sa rozhodla že si chce oddýchnuť a zistiť ako ju má kto rád,ostala v kóme.Chodila som ku nej do nemocnice každé doobedie,hneď ako som si zaviedla dcérku do škôlky,rozprávala som sa s ňou,masírovala jej nohy,a ona spala,bola tak pekná,tak živá,občas plakala,keď som jej rozprávala príbehy čo sme zažili.
O týždeň v stredu ako každé ráno som viezla dcérku do škôlky,keď mi volal brat,že maminku previezli d inej fakultnej nemocnice,ja som hneď vybuchla že to nemal dovoliť,že si išla po SMRŤ a on mi povedal že tam majú lepšie prístroje,preplakala som celé doobedie,bolo to vzdialené 70 km a ja som bola v 9.mesiaci tehotenstva,nedovolili sa mi s ňou ani rozlúčiť.Ešte v tú noc volali že im je to ľúto ale bohužiaľ mamička umrela,chceli vedieť či by mohli použiť jej obličky,nakoľko to bola zdravá a silná žena,s čím brat súhlasil.
Keď v sobotu v deň pohrebu priviezli jej telo,vidím to ako dnes : bola to akoby úplne iná žena o 40 rokov staršia na nepoznanie.S jej telom nám dali aj úmrtný list a pitevnú správu.

V septembri 2007 nám prišlo zo soc.poisťovne,že maminka si neplatí zdrav.odvody,takže to má doplatiť!!!!Šla som teda tam,že čo to poslali,a pani ostala s otvorenou pusou na mňa pozerať,že oni nemajú o úmrtí žiadne info...Šla som teda za jej lekárkou a ona vôbec nevedela že maminka umrela,z FN jej neposlali zdr.kartu.Hneď sme tam volali a oni povedali: OCH,BOŽE,NO ZABUDLI SME JU POSLAŤ!!

Po niekoľkých mesiacoch,som si čítala pitevnú správu a myslela som že ma porazí,keď som zistila že jej zobrali SRDCE!!!naši lekári jej určili diagnózu :infarkt,vo FN jej určili :krv.do mozgu a na pitve jej napísali :úmrtie z chorobných príčin.Hneď som šla za jej lekárkou,bol to asi október alebo november,aby mi to vysvetlila.Prvé čo sa čudovala že vôbec ja mám pitevnú správu,ktorú nemá ani ona,po prečítaní ostala zarazená a povedala: ani v jednom prípade jej nemohli odobrať srdce,pretože je už poškodené pri diagnozach ktoré napísali do pit.správy.Takúto odpoveď som aj čakala a chcela som dať spraviť ešte raz pitvu,no v tom ma p.doktorka zastavila a povedala: Jani mne je to ľúto ale pozrite sa na pečiatku,kto to schválil,min.zdravotníctva.Vtedy som pochopila, že moja maminka umrela preto aby niekomu zachránila život.



Dúfam že ten kto dostal srdce našej mamičky si ho váži ako svoje a prajem mu ešte veľa,veľa prežitých rokov.Keď už nemôže biť mamička medzi nami,nech bije aspoň jej srdiečko.