Mária Frindtová

Je nadherny 7.oktober 2010 a spolu s mojou rodinou mam za sebou neskutocne zvlastne obdobie niekolkych tyzdnov.
2.9. som nastupila po pauze asi troch rokov do prace v materskej skole,tesila som sa, ze si osviezim prax s detickami...pobudla som tam dva tyzdne, ked sme sa doma 15.9. lucili so synom a jeho rodinou pred cestou a dlhym pobytom v juznom Spanielsku. Ked vecer odisli, smykla som sa a spadla v tento sviatocny den Sedembolestnej panny Marie rovno pod obrazom sv. rodiny, ktory som dokonca sama malovala tak nestastne, ze som si zlomila lavu ruku...
Pred par dnami-12.9. na Mariu, som maminke blahozelala k meninam a dakovala za rukou pisany pozdrav mne k rovnakym meninam a bliziacim sa 55.narodeninam 20.septembra.
Uz davno, vo svojich pomaly 85. rokoch nikomu nepisala, no neviem preco, tentoraz to urobila a s velkym usilim pri slabuckom zraku mi stihla napisat prianie k meninam a narodeninam...Toho 15.9. som jej stihla zatelefonovat a podakovat, stihli sme si povedat, ako sa mame rady a ze je vsetko v poriadku... Pocula som to z jej ust-vsetko je v poriadku!!! Pocula som prosbu, pochopenie, odpustenie, pokoru a lasku v hlase... Maminu lasku. Najvacsiu a bez podmienok. Bol to neskutocny dar k tymto sviatkom... Ani nevies, ako sa mi ulavilo, maminka, hovorim jej,... a pridem pre teba , nech sa ti u nas na chvilu ulavi...uvidis krasnu zahradu, ktoru sme akurat dokoncili...vsetko je v poriadku. Len mam zlomenu ruku, budu ma operovat, tak do Vianoc budem asi na ,,peenke"...
- Teraz nie, ale niekedy urcite pridem, bola jej odpoved. Plakala som, lebo to nebol obycajny rozhovor...ten hlas, ta pokora, ta prosba, ta ulava, zmierenie... Boze!
Tusila som, ze pride asi totalna zmena na zivotnej ceste, lebo zlomeniny o tom napovedaju. Citila som, a aj podchvilou som blizkym opakovala, ze sa cosi stane...bola som nepokojna ako lev v klietke... aj do prace som volala, co sa mi stalo, ze budem na PN a ze tusim, ze to nie ej vsetko...
Spominane tusenie zmeny v zivote sa naplnilo, ked 3 dni po nestastnom pade - 18.9.moja maminka odisla do neba.
Netrapila sa v poslednych chvilach pridlho...
Zamotane klbko tychto dni malo este jednu zakrutu - v den, ked maminka umrela, teda 18.9., uz sedel moj nic netusiaci syn v aute napakovanom vecami pre celu rodinu a smeroval do juznospanielskej Marbelly za pracou. Niekde na dialnici z Zurichu do Barcelony som mu mobilom oznamila, ze starka odisla..., a aby to opatrne povedal dcere, ktora nahodou tiez pracuje v Spanielsku vBarcelone a u ktorej mal jednu noc prespat, aby si oddychol na takmer 3500km trase...
- Len jej to povedz opatrne, ja to nedokazem, vravela som synovi - lebo moja mama a moja dcera - to boli velke lasky-su velke lasky...
Nebolo mozne, aby sa syn vratil na pohreb, lebo jeho partnerka s 15 mesacnou dcerou uz mali letenku kupenu.
Nahody urcite neexistuju, lebo takmer na den pohrebu 22.9. mala dcera davno zabookovanu letenku z Barcelony na planovanu sluzobnu cestu na Slovensko. Rozlucila sa teda so synom-jej bratom, ktory pokracoval autom do Marbelly a ona nasadla na lietadlo, aby sa stihla so starkou rozlucit. Syna zastupila na pohrebe jeho partnerka a hned na druhy den, ked syn v zdravi dosiel do ciela svojej cesty a dal ,,svojim" povolenku na odlet za nim, odletela s malickou dcerou-za nim.
Za par dni sme ,,stratili" 4 ludi-traja nastastie odisli len ,,za roh" do Spanielska a mamina do neba, verim, ze tiez do lepsieho sveta, ako jej doprial osud na zemi.
Len zivot dokaze motat taketo klbka...
A mozno mi uz mamina z neba pomohla v nemocnici-ked mi nakoniec museli zlomenu ruku operovat...V den prijatia do nemocnice som bola fyzicky zdrava, no tam som zacala zrazu kaslat, rinuli sa z nicoho nic hlieny, teplota-doktor povedal, ze operacia nebude mozna, ale ze rano rozhodne. Skrz to ma poslal pre istotu aj na ARO k anesteziologicke, no aj ona potvrdila, ze v tomto stave operovat nemozno.To bol stale prvy den pobytu v nemocnici-pondelok. Este neskoro vecer bolo zle a myslela som, ze ma poslu domov vyliecit sa z nejakej virozy. Doktor ma utesoval-ze rano uvidime...A rano sme uvideli a ani neverili-ako mavnutim prutika presiel kasel, teplota aj hlieny s nadchou ...Pre istotu ma presunuli na nasledujuci den, ci sa problemy nezopakuju. Nezopakovali sa a operacia prebehla v pohode a zdravi. Co bolo tiez zvlastne , po hodinovej operacii som otvorila oci a fungovala dalej, akoby mi z prsta vytiahli iba nejaku triesku, nemala som potrebu po narkoze ani spat, ani driemat, ziadne pooperacne zimnice a vracania ako ini, ako ja po predchadzajucich operaciach, pri ktorych ma okrem inych stavov dost tazko preberali k zivotu... Prilialo sa mi energie vari z celeho vesmiru...pomahala som dalsim, ktorym bolo treba pomoct...mala som na rozdavanie vsetkeho dobreho... Dakovala som vsetkym okolnostiam, v nemocnicnej kaplnke som bola viackrat podakovat, poprosit, pomodlit sa za mamu...a zoznamila som sa tam s krasnou radovou sestrickou Faustinou...Verim, ze sa budeme stretavat, lebo sme si mali co povedat. Lebo ja do kostola nechodim...neviem do neho chodit...a s mamou som nestihla...
-Maminka moja, velmi som chcela, aby sme mohli ist spolu raz v zivote my dve do kostola... Nepodarilo sa to, ale nic to, moj pozemsky zivot a tvoj nebesky pokracuje dalej a v srdciach sme spolu a zhovarame sa.
Su nejake diery v osude a ostava len verit, ze nas zocelia a posunu dalej. Niekedy je vsak proces toho zocelovania z nasho ludskeho pohladu pridlhy... V srdci mam pokoj, pokoru a bazen. Ani neverim, ze to dokazem vnimat a citit. Aj za to dakujem zivotu.
Vsetko sa upokoji a ja viem, ze bol urcite dovod,mozno druh ochrany a laskavost zhora, ze ma ktosi mocnejsi zlozil tou zlomeninou do kludu, aby som mala priestor na upratanie zasuviek v hlave, lebo stale je co vymetat... a este bude trvat, kym pochopim vyznam a sled udalosti niekolkych dni...

Zanedlho-28. oktobra 2010 by si sa dozila 85.narodenin...
Maminka moja, dakujem ti za tvoju lasku.