Lulu

Lulu bola naša maličká puma. Múdra, milá mačička, ktorá nám a neskôr mne robila spoločnosť a pomáhala zaháňať samotu. Sprevádzala nás životom šestnásť rokov -  čas, ktorý sa môže zdať dlhý a napriek tomu utiekol tak rýchlo...

Neviem presne, kedy sa Lulu narodila. Keď si nás našla, bola už dospelá mačka, no podľa vyjadrenia veterinárov a aj podľa súvislostí spojených s tým, ako si nás našla to mohlo byť niekedy v roku 2002. Narodila sa niekde v mestskej časti Tehelné pole, v okolí Vajnorskej ulice a Zimného štadiónu. Aj preto som jej často hovoril, že je určite Slovanistka :)

Keď si Lulu našla Silviku, prejavila svoju múdrosť, ktorú nám preukazovala počas celého svojho života. Bola podvyživená a zúbožená a čakala mačiatka. Vedela, že bez pomoci a v stave, v akom je, by len ťažko prežila. A tak sa snažila upútať pozornosť Silviky, z ktorej vycítila, že mačky ľúbi, počas jej cesty z obeda v práci. Podarilo sa jej to, Silvika si ju všimla a Lulu sme si z ulice zobrali. Pomohli sme jej sa dostať zo zlého zdravotného stavu, aj keď sa nám nepodarilo zachrániť jej mačiatka, ktoré musela porodiť cisárskym rezom a ktoré zomreli krátko po narodení.

Keď k nám Lulu prišla, boli sme v byte už aj s našou prvou mačičkou, Mickou. Lulu hneď pochopila, ako si nájsť svoje miesto v domácnosti a v našich srdciach. Namiesto agresívneho presadzovania sa, ako vždy, zase prejavila svoju múdrosť a tak si našla svoje miesto vedľa Micky. Nikdy ju nevyháňala z jej obľúbených miest, nikdy ju neodháňala od jej misky. Našla si svoje obľúbené miesta, svoje obľúbené hračky a s Mickou sa spriatelila. Bola vždy pokojná, prítulná a nevtieravá. Všimla si, že Micka viac priľnula ku mne a tak sa Lulu zase primkla viac k Silvike.

Lula sa rada hrávala až do svojho vysokého veku. Obľubovala malé plyšové myšky, ktoré nám rada nosila aby sme jej ich hádzali po byte. Bola mimoriadne aktívna, rada používala škrabadlo, po ktorom behala až na najvyššie poschodie a zase dole. Nikdy sa jej nestalo, že by niečo v domácnosti zničila. Chápala, že pazúriky sú mocná zbraň mačiek a tak ich zaťahovala a skrývala vo svojich malých mačacích dlaniach, aby nám neublížila. Aj preto ju mali radi všetci ľudia z nášho okolia, Silvikina mama aj brat, moja mama a Jarko, naši priatelia Peťka, Blanka, Lubo aj môj bratranec Vladko. A Lulu nám všetkým našu lásku oplácala tou svojou. Vždy bola rada, keď sme sa vrátili domov, vítala nás už pri dverách a svoju radosť prejavovala vysoko zdvihnutým chvostíkom a jemným obtieraním sa. Bola rada v našej spoločnosti a keď videla, že sme unavení, o kúsok odstúpila, ale zostala v našej blízkosti.

Keď 20. januára 2016 zomrela jej kamarátka Micka, zostal som s Lulu v byte sám. Lulu cítila môj smútok za Mickou a veľmi jemne sa snažila mi ho svojou prítomnosťou uľahčiť. Stala sa ešte prítulnejšou, sprevádzala ma po byte pri domácich prácach a večer si so mnou šla ľahnúť do postele. Lulu rozumela ľudskej reči. Večer som len povedal "Lulu, ideme spinkať" a Lula sa zodvihla z miesta, kde bola, šla so mnou do spálne a ľahla si vedľa mňa. Vedela veľmi dobre komunikovať s ľuďmi. Nemala rada mačaciu fontánu, radšej pila tečúcu vodu priamo z umývadla v kúpeľni. Vedela mi povedať, že sa chce napiť. Zašiel som s ňou do kúpeľne, pustil tenký prúd studenej vody, Lulu vyskočila na umývadlo a pila celkom ako malý človiečik.

Lulu prehrala svoj tichý boj so zákernou chorobou 13. januára 2019 o 8.55 ráno. O jej ochorení sme netušili ešte dva dni pred touto smutnou chvíľou. Nedávala najavo svoju bolesť a až do posledného okamžiku svojho života, v ktorom bola so svojimi najbližšími, so Silvikou a so mnou, nám bola milou a dobrou spoločníčkou.

Lulu, naša maličká puma, ďakujeme Ti za všetky tie chvíle, ktoré si snami strávila a robila náš život krajší. Nikdy na teba nezabudneme!

Odkazy

Lulka, spomíname na Teba, mali sme Ťa radi, bola si ieklen to. Bola si múdra mačička - ktorá sa snažila zachrániť život svojich mačiatok aj svoj. Viem, že by si bola starostlivá mačacia mamina - žiaľ nebolo Ti to dopriate. zato si však získala domov so starostlivým Jožkom, Silvinkou a kamoškou Micenkou. Prežila si pený život ... Žiaľ, každý život sa po svojom naplnení skončí ... ale len dočasne. Verím, že na nás na Dúhovom moste čakáte spolu s Micenkou, Babičkou a Gastíkom ... Verím, že raz sa stretneme, zelenooká čierna krásavica. mali a máme Ťa stále radi - Backa
Lulu dostala si prekrásny pozdrav do neba. Ja chcem prispieť svojou troškou spomienok na teba. Vždy, keď som sa mohla o teba starať, keď tvoji páni odišli na dovolenku som sa na teba tešila. Robila som to s láskou, lebo si bola rozkošná, milá a prítulná mačička. Spomínam nato ako som hľadala niečo sladké pod zub, aby si si pomaškrtila. Milovala si, keď som ťa hladila a valčekom prechádzala po chrbte a ty si vtedy tak krásne spriadla. Posielam ti pozdrav do neba, vždy ostaneš v mojich spomienkach. Verím, že teraz plávaš na obláčiku spolu s Mickou a pradiete si.

Pridať nový komentár

Pomoc