Ladislav Jánoš

V roku 1943 sa udialo na Slovensku mnoho vecí: Matica slovenská založila v Martine modernú tlačiareň Neografiu, narodil sa vynikajúci džezový spevák a skladateľ Peter Lipa, Slovensko prežilo Kurskú bitku, vnikol ústav SAV a mnoho ďalších významných vecí. Ale najdôležitejšia a najvýznamnejšia vec pre moju rodinu sa stala 10.05., keď som prišiel na svet. Urobil som neskutočnú radosť svojím rodičom a ich blízkym. Vyrastal som spolu so svojím mladším bratom a rodičmi na dedine. Mal som senzačné detstvo. Pomaly som dospieval, išiel na vojnu a zažil svoju prvú lásku.

Pre mňa sa stal zlomový rok 1966, keď som si vzal svoju lásku za manželku. 19.11 sme si vystrojili svadbu ako sa patrí. Neskôr o rok, nám prišiel na svet náš úžasný synček Lacko. Samozrejme, že sme ho nenechali dlho samého a pribudli k nemu postupne naše nádherné 3 dcéry, Bibka, Mirka a Maťka.

Roky rýchlo ubiehali a z mojích malých detí vyrástli dospelí ľudia, ktorí si sami založili rodiny a postarali sa mi o vnúčatka. Mal som nádherných šesť vnúčat Lacko, Romanka, Paťka, Robko, Peťko a Mareček. Mrzí ma, že som nestihol spoznať svojho siedmeho vnúčika Riška. Isto by som mu dal všetko tak, ako svojím ostatným vnúčatám. Priučil by som ho sparťanskej výchove, vzal ho na polovačku, na výlet vlakom.. Nadovšetko som svoju rodinu miloval a stále ju milujem!

Časom roky pribúdali, mladosť utekala. Síce som nebol až tak starý, a nebol som ani pripravený odísť, ale niekto mal zrejme pocit, že už som pripravený a potreboval ma inde. Ochorel som. Bojoval som dlho, viem, že som nezlyhal, ale už som nevládal. Bol to dlhý a ťažký boj. Chcel som vyhrať túto bitku, chcel som vyhrať pre svoju rodinu, aby som s nimi mohol byť, objať ich a poriadne sa rozlúčiť. Vždy bolo pre mňa najdôležitejšie vidieť ich šťastných a s úsmevom na perách. No dňa 8.12.2000 som tento ťažký boj prehral.

Už som nevidel úsmevy na ich perách, ale slzy, ktoré stekali po lícach. Viem, že to boli slzy lásky ku mne a zároveň smútku, ktorí som im spôsobil svojím odchodom. Ale jedno viem isto, vždy som svoju rodinu úprimne miloval a stále ju milujem, tak ako oni mňa. Síce už nemôžem dať na nich pozor tam na zemi, dať im lásku, nehu a objatie keď to potrebujú, ale teraz dávam pozor na nich tu, z hora. Keď vidím, že ma potrebujú, že im je ťažko, zvolajú moje meno, vždy priletím k ním a síce ma nevidia, ale vedia, že vždy budem na nich dávať pozor a sledovať každý ich úspešný krok.

Odkazy

,ocinko moj milovany dnes je to uz 14 rokov co si neni medzi nami a strasne nam cyhbas ,dnes na obed sa za tebou pobrala aj tvoja maminka,nasa omama ,ktora nam tiez bude velmi chybat ale aspon ste uz spolu,,,vemi ta lubim a nikdy neprestanem,,,,
ocinko moj milovany uz je to 12 rokov co sa ti den co den prihovaram,ako sa mam a ako velmi mi chybas,dakujem za zivot ktory si mi dal a za to vsetko co si ma naucil,,,,skoda ze nevidis ako tvoje vnucata vyrastli,,a risulko aky je pekny chlapcek,,,,,lubim
Už 12 rokov bez Teba, s prázdnym srdcom hľadím do neba! Či nezočím nejaký mih, čo by som dala za s Tebou stráveny okamih! Chýbaš mi čoraz viac a viac... Ďakujem Ti za všetko, nikdy by som nebola tým, čím som bez Teba! Ľúbim Ťa! ¦

Pridať nový komentár

Pomoc