Narodením človeka sa svet stáva krásnejší, úmrtím človeka sa stáva chudobnejší. (Max Kašparu)...

Narodil som sa v milujúcej rodine s troma sestrami a rodičmi, ktorí sa o nás starali s láskou. Ako ubiehal život, rástol som do dospelosti a už na vojne som bojoval o život pre otravu hubami. Chvála milostivému Bohu som to prežil v zdraví, a mohol spokojne žiť a pomáhať svojim rodičom starať sa o náš dom, aj o nich. Pomáhala mi veľmi aj moja sestrička Helenka s rodinkou, za ktorú sa prihováram u Nebeského Otca každý deň, aby jej vynahradil všetko, čo pre mňa urobila a stále robí. Spolu sme v roku 2006 pochovali otca a spolu sa pretĺkali životom v šťastných aj smutných dňoch. Všetko bolo v poriadku, kým som v roku 2009 nedostal silný infark, ktorý navždy zmenil život mne aj celej mojej milovanej rodine. Začali vyšetrenia, pobyty v nemocniciach a so mnou to išlo dolu vodou. Začal som uberať na váhe...chradnúť...dokonca mi začali vypadávať vlasy...ku koncu som mal toľko diagnóz, že nebolo možné vrátiť sa späť do normálneho života...
Odišiel som navždy v pondelok 12. apríla minulého roku s úsmevom na tvári...