Jaroslav Barbora

Boze, ked utrhnes anjelovi kridla,
ked mu ich zoberies,
aj bez nich poleti dalej,
svojou cestou sa poberie,
na druhu stranu Boze, tam,
kde ich netreba, na druhu stranu.
Niektori hovoria, ze do neba.
Sam si stal, bratu na nebesiach,
sam si tam stal,
stal a na nas z vysky sa smial.
Nikto ta nevidel,
aj ked kazdy ta hladal zrakom,
bo v srdci citil ta kazdy,
co vtedy tam stal. (Nad tvojim krizom),
nad tym co radost nam vzal, (nad tvojim krizom),
nad ktorym plakal aj ten co ta nepoznal,
aj tomu, co nemal ta rad,
tam srdce zaplavil zial a svoju uctu ti vzdal,
nad tvojim krizom,
Marne stal anjel na nebesiach.
Marne tam stal a z vysky sa smial.
Marne stal anjel na nebesiach,
marne tam stal pritom z vysky sa smial.
Ten co kridla mal.
Preco, preco boh mu ich vzal.

V utorok vecer
anjeli z nebies zniesli sa,
aby zvestovali spravu a vzniesli ta,
za branu nebesku preniesli ta.

Anjelov zislo sa cele stado,
cely krdel,
aby priniesli ti pychu tvojich kridel.
Naisto smial si sa, ked si ich tolko videl,
si nevedel za co vlastne ten pridel?
Za bratstvo, kamaratstvo,
za nesmrtelne chvile spolu prezite,
za tvoje zitie velmi skoro dozite,
pre nas dolezite,
spominame s usmevom,
no nase usmevy su slzami zakryte.
Tvoje slova sa uz naveky stopli

Ziskal si kridla,
tak si ich prosim ta straz,
nech pierka na nich nikdy nie su rozcapkane.
Naozaj bracho prosim ta za vsetkych,
len si ich vaz ,
ked uz opustil si nas,
navzdy z nebies nech ozyva sa uz len tvoj hlas,
fajnovo, stale a zas...