Helenka Križanová

Teta ,tetka, tetinka.....akoby to bolo včera čo ste sedeli na stoličke vedľa pece ,bradou opretá o paličku...pod nohami Vám ležal Deno..a ja som len počúvala ako se sa mali kedysi,aké to bolo pekné...ako kedysi ľudia k sebe bližšie mali...ako ste miesili tie úžasné koláče....ten úsmev čo ma vždy privítal a milé slová...:)
Jedna smutná správa všetko zmenila..v to ráno sme prišli tak rýchlo ako sa dalo...báli sme sa,že už vás ani nestihneme,ale ten tam hore nám dal ešte pár týždňov na to aby nás niečo naučil a ukázal odvahu a trpezlivosť, akú može človek v sebe v posledných
chvýlach nájsť...
Boli sme svedkom Vašej odvahy a statočnosťi proti bolesti ....a vytúženú úľavu, ktorú Vám priniesol koniec,ste prijali s úsmevom na tvári...
Ďakujeme Vám,podarilo sa Vám niečo vzácne,naspäť spojiť rodinu...


Odkazy

Pridať nový komentár

Pomoc