Deny Maličký

 ..Nášho Denynka zabilo auto..zomrel mi v náručí.. v mojom náručí.. stále mám celé nešťastie pred očami, nedá sa na to nemyslieť..
On nebol pes, ale rovnocenný člen našej rodiny, nášho života, parťák do nepohody a moja najväčšia chlpatá vysnívaná láska .. veľmi veľmi mi chýba, je mi na duši smutno presmutno..nedá sa opísať slovami..


.. musím si zvyknúť žiť bez neho..zatiaľ to nie je možné..ak vôbec niekedy..

..pri pohľade do jeho očí som mala často pocit, že pozerám do ľudskej duše.. to, čo som videla, hrialo moje srdce..
.. z jeho očí, z tých zvieracích očí, vyžarovalo niečo veľké, priveľké na to, aby som to hneď pochopila.. prešla sekunda a ja som vedela, že sme spriaznení.
Rozumel mi aj bez slov, stačili nám pohľady. Videl viac, než ktokoľvek iný..a nielen videl, on cítil a vycítil.. 
Deny bol rovnocenný partner..

 

.. ak je láska nesmrteľná, potom pevne verím, že sa po smrti stretnem najmä s ním..
S mojim Denynkom.. keby pre nič iné, tak už pre to more lásky, ktorá nás spájala..

 

Odkazy

Pridať nový komentár

Pomoc