Stanislav Čurlej

18.10.1996 bol ten deň keď som musel odísť....rýchlo, bez slov , bez rozlúčky. Viem ako veľmi vás to všetkých bolelo , koľko sĺz a zúfalstva som na zemi zanechal.
Aj mňa vaše slzy boleli, aj moja duša plakala . Vedel som, a ten čas prišiel, že ste mi všetci odpustili a do neba za mnou poslali milióny modlitieb pre pokoj mojej duše. Som nekonečne vďačný...
Všetkým vám zhora zasielam pozdravy a svoje prosby za váš pokoj vo vašom svete.

PS: Chlapci nadovšetko vás pozdravujem, voči vám to nebolo fér. Nebol som pri vás keď ste dorastali, dospievali, keď bolo treba riešiť vaše problémy, ale moja duša a moje prosby boli a sú s vami. Z neba vám fandím a nekonečne prosím za vás.

Odkazy

Pridať nový komentár

Pomoc