Katarína Bednárová

Boli to ruky obyčajnej dedinskej ženy, ktorá sa narodila pred 86. rokmi vo Vajnoroch
a prežila tu celý svoj život. Ako jedna z posledných chodila aj cez všedný
deň oblečená v tradičnom odeve, ľahko ste ju teda na ulici spoznali. Okrem práce
na poli či vo vinohrade stihli jej ruky za celý ten čas vytvoriť kopec maľovanej,
ale najmä vyšívanej krásy. Veď ručné práce ju na miestnej ľudovej škole vyučovala
Katarína Brúderová! Dôkazom toho sú nástenné maľby vo vajnorskom kostole a ľudovom
dome. Maľovala a vyšívala obrazy pre rodinu alebo pre známych či menej známych, a to najmä pri životných jubileách a slávnostných príležitostiach (svadby, promócie a pod.). Zdobila aj bežné domáce textílie, krojové súčasti či sakrálne rúcha, ktoré nájdete nielen u nás v kostole či inde na Slovensku, ale stretnete sa s nimi po celom svete. Všetko, čo vzišlo z jej rúk, pokladala za súčasť svojho života. Vyšívala a maľovala pre radosť a dôležité pre ňu
bolo, ak sa jej veci páčili ľuďom, pre ktorých boli vytvorené. Pripadá vám to povedomé? Možno ste už podobné slová čítali a možno vám aj pripomínajú konkrétneho človeka. Nuž, áno. Skromný človek so zlatými rukami, teta Katarína Bednárová, ktorá nám zomrela
27. októbra 2008. Človek, ktorého budú postrádať nielen jej blízki, ale ktorý bude chýbať aj nám ostatným. Nám, ktorí si ctíme a udržiavame tradície našich predkov.

Poznáte porekadlo, že čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra? V tomto prípade to platí dvojnásobne… toľko som odkladala návštevu u tety Kataríny, aby som sa s ňou poradila o vajnorských ornamentoch, až… som ju nestihla. A aj preto sa budem biť za dedičstvo, ktoré nám tu ona a jej podobné ženičky zanechávajú.

Budem sa biť za to, aby aj ostatní vedeli, že tu také ženy boli a stále ešte sú. Nuž, vážení, majme sa krásne, majme sa folklórne, pokračujme a nezabúdajme.

Renáta Želichovská

Odkazy

Pridať nový komentár

Pomoc