Imrich Szeghy

Profesor I. Szeghy sa narodil 1. augusta 1909 v Brezovici nad Torysou (okres Sabinov). Pochádzal z právnickej rodiny, ktorá mu vložila do vienka pevné základy plnohodnotnej životnej dráhy. Po maturite na Reálnom gymnáziu v Košiciach úspešne ukončil štúdium v odbore biológia-chémia na Karlovej univerzite v Prahe a následne si rozšíril vzdelanie aj v obore matematika-fyzika diaľkovým štúdiom na Univerzite Komenského v Bratislave.

Svoju pedagogickú činnosť začal na meštianskej škole vo Vranove nad Topľou a neskôr na gymnáziu v Prešove. Boli to stovky študentov, ktorých zasväcoval do tajov matematiky, fyziky, chémie, biológie či botaniky. Pozvoľna prebúdzal ich interes aj o astronómiu, ktorá sa stala preňho dominantnou profesiou i koníčkom.


Venoval sa aj folklóru

Okruh jeho záujmov však siahal oveľa ďalej. Cez históriu, techniku, archeológiu, dendrológiu, ochranárstvo, fotografovanie, turistiku až po ľudovú tvorivosť, folklór a literatúru, s pestrým žánrovým záberom. Bol vynikajúcim hudobníkom, virtuóznym hráčom na cimbale. Založil a roky viedol ľudový súbor Prešovčan. Popri svojich nespočetných záľubách rovnako miloval poéziu, písal prózu. Jeho básnicky upravené Šarišské klapancie, ktoré vyšli pod pseudonymom Imro Šrubkar, ostali natrvalo v pamäti širokej čitateľskej verejnosti. Úryvky z pripraveného diela neraz osobne recitoval v kruhu rodiacich sa mladých literátov.

Vrcholom systematickej publikačnej činnosti sa stala kniha z odboru botaniky pod názvom Kľúč na určovanie drevín, ktorá mala úspech a na trh sa dostala postupne v troch vydaniach.


Objavil praveké sídlisko

I. Szeghy bol počas svojho života nerozlučne spätý s prírodou. Pracoval tiež ako krajský konzervátor a vo funkcii amatérskeho archeológa sa mu na jednej z potuliek podarilo objaviť v severnej časti Slanských vrchov praveké sídlisko. Neskôr túto lokalitu sám pomenoval, následne turisticky vyznačil a spopularizoval. Návštevníci túto vyhľadávanú oblasť dnes poznajú pod názvom Údolie obrov.

S jeho menom je spätý aj vznik prešovskej ľudovej hvezdárne, prvej svojho druhu na Slovensku. Spolu s doktorom Alexandrom Duchoňom bol jej zakladateľom a stal sa jej riaditeľom.

Nemenej aktívnym bol aj v postproduktívnom veku. Vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou pomáhal pri výskumnej a dokumentačnej činnosti. Posledné dni trávil v Bratislave, kde pôsobil ako výskumník v Mestskom múzeu.

Aj keď nás navždy opustil vo veku nedožitých 88 rokov, jeho Sírius naďalej žiari. Svojím jasom tam kdesi zhora rozpaľuje srdcia tých, ktorým bol triednym profesorom začiatkom 50. rokov, aj tým, ktorí ho poznali a vďaka nemu sa mohli stať jeho nasledovníkmi.

zdroj: korzar.sme.sk

Odkazy

Pridať nový komentár

Pomoc