Imrich Szeghy

Profesor I. Szeghy sa narodil 1. augusta 1909 v Brezovici nad Torysou (okres Sabinov). Pochadzal z pravnickej rodiny, ktora mu vlozila do vienka pevne zaklady plnohodnotnej zivotnej drahy. Po maturite na Realnom gymnaziu v Kosiciach uspesne ukoncil studium v odbore biologia-chemia na Karlovej univerzite v Prahe a nasledne si rozsiril vzdelanie aj v obore matematika-fyzika dialkovym studiom na Univerzite Komenskeho v Bratislave. Svoju pedagogicku cinnost zacal na mestianskej skole vo Vranove nad Toplou a neskor na gymnaziu v Presove. Boli to stovky studentov, ktorych zasvacoval do tajov matematiky, fyziky, chemie, biologie ci botaniky. Pozvolna prebudzal ich interes aj o astronomiu, ktora sa stala prenho dominantnou profesiou i konickom.Venoval sa aj folkloruOkruh jeho zaujmov vsak siahal ovela dalej. Cez historiu, techniku, archeologiu, dendrologiu, ochranarstvo, fotografovanie, turistiku az po ludovu tvorivost, folklor a literaturu, s pestrym zanrovym zaberom. Bol vynikajucim hudobnikom, virtuoznym hracom na cimbale. Zalozil a roky viedol ludovy subor Presovcan. Popri svojich nespocetnych zalubach rovnako miloval poeziu, pisal prozu. Jeho basnicky upravene Sarisske klapancie, ktore vysli pod pseudonymom Imro Srubkar, ostali natrvalo v pamati sirokej citatelskej verejnosti. Uryvky z pripraveneho diela neraz osobne recitoval v kruhu rodiacich sa mladych literatov.Vrcholom systematickej publikacnej cinnosti sa stala kniha z odboru botaniky pod nazvom Kluc na urcovanie drevin, ktora mala uspech a na trh sa dostala postupne v troch vydaniach.Objavil praveke sidliskoI. Szeghy bol pocas svojho zivota nerozlucne spaty s prirodou. Pracoval tiez ako krajsky konzervator a vo funkcii amaterskeho archeologa sa mu na jednej z potuliek podarilo objavit v severnej casti Slanskych vrchov praveke sidlisko. Neskor tuto lokalitu sam pomenoval, nasledne turisticky vyznacil a spopularizoval. Navstevnici tuto vyhladavanu oblast dnes poznaju pod nazvom Udolie obrov.S jeho menom je spaty aj vznik presovskej ludovej hvezdarne, prvej svojho druhu na Slovensku. Spolu s doktorom Alexandrom Duchonom bol jej zakladatelom a stal sa jej riaditelom.Nemenej aktivnym bol aj v postproduktivnom veku. Vo Vlastivednom muzeu v Hanusovciach nad Toplou pomahal pri vyskumnej a dokumentacnej cinnosti. Posledne dni travil v Bratislave, kde posobil ako vyskumnik v Mestskom muzeu.Aj ked nas navzdy opustil vo veku nedozitych 88 rokov, jeho Sirius nadalej ziari. Svojim jasom tam kdesi zhora rozpaluje srdcia tych, ktorym bol triednym profesorom zaciatkom 50. rokov, aj tym, ktori ho poznali a vdaka nemu sa mohli stat jeho nasledovnikmi.zdroj: korzar.sme.sk