Gabriela Anna KOBALOVA

Mala som sedem rokov,ked moja mamicka umrela.Pre take dievcatko to bola velka strata,ked si predstavite,ako som bola na nej citovo naviazana .Mam uz 48.rokov a dodnes mi chyba.Je to pre mna o to horsie,lebo nie je pochovana na Slovensku,ale na sev.Morave v Karvinej,kde sme v tom case byvali.Ja zijem na vychode Slovenska v dedinke Smolnik,kde si ma po mamickinej smrti vzala do vychovy moja babicka. Bola pre mna vsetkym-maminkou a otcom v jednej osobe.No nielen to-bola aj mojou najblizsou priatelkou.Preco pisem v minulom case?Lebo o par tyzdnov to bude uz rok,co ma aj ona navzdy opustila.Teraz tam hore-v nebicku mam dvoch anjelov,ktori na mna a mojich najblizsich davaju pozor.Casto sa im prihovaram a verte,ze uz neraz mi pomohli a ochranili.V casopise Zivot som sa dozvedela o vytvoreni tejto stranky,ktorej myslienka sa mi zapacila.Som rada,ze sa tu mozem podelit so svojimi pocitmi a zaroven si pospominat na nieco,co sa uz neda vratit spat.