Števo Pitio Čorňák

"Odchadzas a nestihol si ani Zbohom povedat ...
Prazdny je zivot bez Teba, ked Tvoju tvar uz len tusim ...
... oblaky budu plynut tiez.
Len Ty
po duhovej ceste navzdy
zo stanice Svet odchadzas ..."

Zhasli oci jasne,,, srdiecko dobolelo,,, a tym, ktori ho lubili smutok zanechalo ...

Smutok rozlieva sa v mojej dusi, to ako dostal sa tam, to tusim, vlialo ho tam len same poznanie, ze odisiel si, ze dotklo sa Ta skonanie. Tak stracas sa mi z veci, z izby pomaly, ta Tvoja energia, to akeho sme Ta poznali, a ja chcela by som Ti na chvilu dat este znat, ze lubili sme Ta, ze bol si nas. Tak vzdalujes sa, no moja laska s Tebou leti tam hore na oblohu, kde ako hviezda svieti, aby okom nocnym este nakuknut si smel do dusi nasich, pre ktore si tak vela znamenal...

Slza na lici, zakaleny oci zrak, v ociach tma usidlila sa, uz je to tak, odisiel si sam a nas nechal si tu daleko od Teba, s pocitom beznadeje. Srdce topi sa v mori horkych slz, dusu zviera bolest blizkych srdc a mysel hodnoti chvile s Tebou stravene, co nevratia sa nikdy, navzdy su vzdialene. Ako by bolo mozne naspat vratit cas, vyznat Ti, co vsetko znamenal si pre nas? Pohladit lice, cez oci silu lasky vliat, zahladit jazvy a vsetko dobre Ti len priat. Zrejme navzdy uz odchadzas, je to tak, tak utrime si slzy, nech cisty je zrak, nech vidime krasu duse, co telo uz opusta... ,,Tak Zbohom bud Dusa...." ja verim, ze stretneme sa zas...

HOCI ZO ZIVOTOV NASICH ODISIEL SI, V SRDCIACH A SPOMIENKACH ZIJES A BUDES ZIT NAVZDY.